Chcela by som sa s vami podeliť o moju skúsenosť týkajúcej sa môjho syna...
Ide o to, že môj synček mal pred týždňom štyri roky. Dlho som rozmýšľala, čo mu mám kúpiť ako darček, napokon som sa však rozhodla. Kúpila som mu pás cudnosti, lebo som sa dočítala, že je to veľmi účinná zbraň proti neželanému sebaukájaniu, prípadne ešte nebodaj niečomu horšiemu... Som toho názoru, že treba začať čo najskôr, s takýmito vecami. Nech si chlapec zvyká, že život nieje len o sebauspokojovaní...
Ešte pred zakúpením tejto super pomôcky som mu samozrejme raz ráno zmerala pindíka, viete, že ráno ho majú muži väčší... ale znepokojilo ma, že takú malú veľkosť u vás v obchodíku nemáte...tak som zobrala najmenší aký ste mali na sklade a spokojná som čakala, kedy mi zásielka príde domov.
Nastal deň jeho narodenín a ja som mu s radosťou podávala darček... tešila som sa z neho asi viac ako on. Keď plný očakávania otvoril krabicu, chudáčik nevedel načo to je...alebo vedel, len sa nechcel pri svojej milujúcej matke prezradiť... Tak som mu pekne ukázala, ako as to má používať. Išli sme do kúpeľne stiahla som mu nohavice a pripla onen, troškku velký (ale veď hádam dorastie) pás. Synček sa smial, prepchal prstíky cez otvory a naťahoval si pipíka, aby bol von z tej klietočky. Tak som mu vysvetlila že to nemôže, že pipík musí odpočívať a to jejeho nový domček... natiahla som mu gate naspäť a išli sme večerať a spať. Už je to nejaký ten čas a Romanko si na pás cudnosti zvykol, nosí ho aj do školy. Kamaráti to pokladajú za veľmi coolové a ich matky ma tiež prosia o zohnatie tejto vecičky.

ať si ti devianti u nás nechávají udělat kastraci chirurgickou, ale ať to taky pořádně zaplatí, ať z toho to naše zdravotnictví taky něco má !!!

POdle mne, i když kule nemám, je furt lepší a hlavně humánnější chirurgická kastrace než doživotní detence. Pokud chceme chránit společnost před takovými osobami, tertium non datur. Tzv. chemická kastrace je na p.r.d.