Přeskočit na obsah

Odměňování lékáren na Slovensku je založeno výhradně na marži

Lékárníci zemí Visegrádské čtyřky se 17. února 2018 sešli v Praze na 2. mezinárodní konferenci V4 PharmFORUM, aby si vyměnili zkušenosti s přístupem svých vlád k poskytování lékárenské péče. ČR a SR stály v roce 1993 v lékárenství na stejné startovní čáře. Zeptali jsme se prezidenta Slovenské lékárnické komory PharmDr. Ondreje Sukeľa na vývoj lékárenství v samostatné SR, případně v čem se liší od vývoje v ČR.



 

  • Jaké změny z pohledu komory jsou ve slovenském lékárenství potřebné a jak se komoře daří je prosazovat?

 

Slovenská lekárnická komora dlhodobo a konzistentne presadzuje model odborného riadenia lekárenskej starostlivosti. Tento názor nie je v rozpore s liberálnym nastavením spoločnosti, ktoré presadzujú všetky vlády od roku 1998, kdeže sme presvedčení, že definíciou rozumných a výhradne odborných regulačných kritérií je možné vytvoriť prostredie kvalitnej konkurencie profesionálov bez rušivých vplyvov úzkych obchodných záujmov.

Preto definujem dva okruhy zmien, ktoré považujeme za potrebné:

 

  • Zmeny spoločenského a legislatívneho prostredia:

 

 

  • Legislatívu, ktorá nastaví jednoznačné pravidlá vstupu subjektov na trh poskytovania lekárenskej starostlivosti tak, aby vychádzali výhradne z kvalifikačných kritérií osôb priamo riadiacich činnosť lekárne a z kvalitatívnych kritérií prevádzky samotnej.

 

 

  • Legislatívu predvídateľnej cenotvorby vychádzajúcej z objektívnych nákladov, primeraného ohodnotenia a normálneho zisku.

 

 

  • Zmeny nás lekárnikov – viac profesijného sebavedomia založeného na vedomostiach, schopnostiach, aplikácii najnovších trendov do každodennej práce a zodpovednom prístupe k potrebám pacientov. Prvý okruh komora vie presadiť výhradne argumentačne a nadobúdam pocit, že sa nám v posledných rokoch darí verejnosť presvedčiť o relevancii našich snažení. Novembrový prieskum agentúry Focus potvrdil, že náš legislatívny návrh, ktorý okrem iného zveroval riadiace kompetencie v lekárni výhradne do rúk lekárnika, podporuje 90 percent občanov SR.

 

Druhý okruh ako SLeK postupne napĺňame našimi vzdelávacími aktivitami, publikačnou činnosťou, ponukou osvetových aktivít, do ktorých sa zapájajú členovia komory, a budovaním spolupráce s inými subjektmi – vysoké školy, pacientske organizácie, iné komory a pod.



 

  • Je lékárenství v ČR pro SR v něčem vzorem, či naopak varujícím příkladem?

 

V prostredí českého lekárenstva pozitívne vnímame systém atestačného štúdia, aktivitu miestnych a regionálnych komôr, nemocničné lekárenstvo a klinickú farmáciu. Pomerne nepochopiteľná je cenotvorba liekov, spoločná marža a rozdiely v doplatkoch v jednotlivých lekárňach.



 

  • Podobně jako v ČR je na Slovensku lékárenský trh liberalizován s možnými nepříznivými vlivy na kvalitu služeb a ekonomiku lékáren. Může lékárnu na Slovensku vlastnit kdokoli, nebo existují (případně se chystají) zákonná pravidla, kdo může lékárnu vlastnit?

 

Súčasná legislatívna úprava umožňuje prevádzku lekárne akejkoľvek fyzickej či právnickej osobe, ktorá zamestnáva farmaceuta so špecializáciou z lekárenstva, resp. piatimi rokmi praxe. Jedna osoba môže prevádzkovať jednu lekáreň a jednu pobočku. Vlani Slovenská lekárnická komora pripravila návrh novely zákona, v zmysle ktorého by lekárne mohli prevádzkovať buď farmaceuti ako fyzické osoby, právnické osoby buď vo väčšinovom vlastníctve farmaceutov, alebo s odborným zástupcom ako členom štatutárneho orgánu, nemocnice a vysoké školy vzdelávajúce farmaceutov. Existujúce subjekty, ktoré tieto podmienky nespĺňali, mali mať prechodné obdobie na ustanovenie farmaceutov do štatutárnych orgánov. Ministerstvo sa s týmto návrhom stotožnilo a predložilo ho do MPK, avšak následne, po tlaku laických prevádzkovateľov lekární, tento návrh stiahlo.



 

  • Jak je zajištěna dostupnost lékárenské péče po celém území SR? Existují geografická a demografická pravidla tvorby sítě a zachování lékáren ve venkovských oblastech?

 

Geografické a demografické obmedzenia na Slovensku nie sú a nikdy neboli legislatívne určené. Program podpory vidieckych lekární neexistuje; väčšina z nich je prevádzkovaná formou pobočky existujúcej „ziskovejšej“ lekárne.



 

  • Je pro Slovensko problémem konkurence řetězců versus samostatné menší lékárny? Jaký to má dopad na odbornost výkonu lékárenské péče? Existuje ochrana proti tlaku řetězců?

 

Väčšina nezávislých lekární je dnes združená vo virtuálnych sieťach, ktoré poskytujú ekonomické benefity, spoločný marketing a podporu umožňujúcu vyrovnanejší boj so sofistikovanými obchodnými praktikami reťazcov. Bohužiaľ, niektoré siete výrazne redukujú kompetencie farmaceutov, tvrdo presadzujú preferenciu konkrétnych produktov či cross‑selling s projekciou „výkonu“ farmaceuta v týchto schémach do jeho odmeňovania.



 

  • V jaké fázi je schvalování novely zákona o lécích a zdravotnických pomůckách, která by měla upravit podmínky vlastnictví lékáren – a to jakým způsobem?

 

Zákon bez úpravy kompetencií prevádzky lekární schválila vláda a momentálne je pred prvým čítaním v parlamente.



 

  • Kdo má zodpovědnost za dostatek léků ve slovenských lékárnách? Výrobce? A jak je to zákonem ošetřeno?

 

Držiteľ registrácie je zodpovedný za dostupnosť lieku. Na základe tzv. emergentnej objednávky je povinnosť dodávky každého kategorizovaného lieku do 48 hodín pod hrozbou prísnej sankcie.



 

  • Můžete blíže popsat cenotvorbu a úhradu léků ze zdravotního pojištění?

 

Regulačnú kompetenciu má ministerstvo zdravotníctva. Ceny liekov viazaných na lekársky predpis a liekov zaradených v kategorizačnom zozname sú regulované na dvoch úrovniach – tzv. úradné určenie ceny, čo je cena výrobcu, a regulácia marží distribúcie a lekární. Tá je degresívna a má 11 cenových hladín. Kategorizačný zoznam určuje výšku úhrady poisťovne, úhradu pacienta, indikačné a preskripčné obmedzenia. Vydáva sa raz mesačne.



 

  • Co se týká doplatků pacientů na léky a formy jejich spoluúčasti, liší se doplatky v jednotlivých lékárnách, a pokud jsou shodné, jak je toho dosaženo?

 

V zmysle zákona pri znížení predajnej ceny lieku musí ostať pomer úhrady pacienta a poisťovne zachovaný. Tento princíp sa môže porušiť iba pri znížení marže lekárne, maximálne však do výšky 50 percent doplatku. V praxi nie je masívne využívaný, keďže nepredstavuje pre lekáreň zásadný benefit, a teda pacienti majú viac‑menej rovnaké doplatky vo všetkých lekárňach.



 

  • Zohledňuje se v odměňování lékárníka odbornost, existuje dispenzační taxa, platba za výkon? Nebo je odměna lékárníka závislá jen na ceně léku a procentní marži?

 

Odmeňovanie lekární je založené výhradne na degresívnej marži a taxe laborum v prípade individuálne pripravovaných liekov. Akékoľvek ďalšie služby lekární nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia. Zákon o liekoch napríklad ako súčasť lekárenskej starostlivosti definuje poskytovanie odborných informácií a rád o liekoch, zdravotníckych pomôckach a dietetických potravinách, dohľad nad liekmi a dohľad nad zdravotníckymi pomôckami, vykonávanie fyzikálnych a biochemických vyšetrení zameraných na primárnu prevenciu a sledovanie účinnosti a bezpečnosti farmakoterapie, ktoré si nevyžadujú ďalšie laboratórne spracovanie. Tieto služby nemajú regulovanú cenu.



 

  • Jak řešíte na Slovensku reexporty? Zákon je prý od 1. ledna 2017 zakázal, podařilo se je skutečně omezit? Jak přispěl projekt Nedostupné léky k omezení reexportů? Klesly už počty hlášení lékáren o výpadcích léků a o kolik procent?

 

Reexport nie je zakázaný, je umožnený držiteľovi registrácie lieku alebo distribútorovi na základe písomného splnomocnenia držiteľa registrácie. Plnú zodpovednosť za dostupnosť lieku na slovenskom trhu tak nesie držiteľ registrácie. Zákon zásadne zlepšil dostupnosť liekov, pričom emergentný systém je základným nástrojom, ktorý garantuje dodanie akéhokoľvek lieku, ktorý nie je v procese vyradenia z kategorizácie, do 48 hodín. Projekt Nedostupné lieky priniesol relevantné údaje o možnostiach lekárnikov a bol zásadným v procese prijatia zákona. V júni 2017 sme ho ukončili, keďže prestali chodiť hlásenia o nedostupnosti.



 

  • Jaké jsou odhadované dopady implementace protipadělkové směrnice?

 

Aktuálne túto otázku nevieme úplne relevantne posúdiť, sme v procese rokovaní, ktoré upravia jednotlivé vzťahy.



 

  • V ČR jsou od ledna 2018 povinné eRecepty, zatím nefunguje lékový záznam pacienta. Jak je na tom v tomto směru Slovensko?

 

Povinnosť vytvárať tzv. preskripčný záznam je určená od 1. 1. 2018 s tým, že MZ deklarovalo v prvom roku benevolenciu pri udeľovaní sankcií za jej nesplnenie. Systém tak postupne nabieha, pričom neevidujeme problémy s pripojením – avšak ochota lekárov je momentálne veľmi nízka a viac ako 90 percent lekárskych predpisov nie je korektne elektronicky vystavená.



 

  • Jaké akce zaměřené na prevenci, například zneužívání léků, a na osvětu, např. odvykání kouření, měření cholesterolu, pořádá pro laickou veřejnost komora v lékárnách?

 

V roku 2016 sme pripravili tri osvetové projekty, ktoré kontinuálne presahujú do ďalšieho obdobia.

 

  • Kto má kľúče od skrinky s jedmi? – kampaň zameraná na liek ako prirodzenú súčasť každej domácnosti so zameraním na správne uchovávanie a používanie liekov a samoliečbu základných zdravotných problémov,

 

 

  • Dieťa nie je malý dospelý – kampaň zameraná na použitie liekov u detských pacientov,

 

 

  • Lieky počas dojčenia – kedy áno, kedy nie? – kampaň zameraná na farmakoterapiu dojčiacich žien.

 

Súčasťou týchto projektov bolo vydanie troch odborných recenzovaných publikácií, vzdelávacie podujatia pre farmaceutov, osvetové prednášky pre pacientov (v materských centrách, kluboch dôchodcov a pod.), letáky pre pacientov, kampaň na kontrolu domácich lekárničiek.

V roku 2017 sme spustili historicky najväčší osvetový projekt SLeK – Interakcie liekov. Spustili sme internetovú stránku, na ktorej si môže pacient bezplatne skontrolovať riziko kombinácie ním užívaných liekov a prípadne si dohodnúť konzultáciu v niektorej z viac ako 200 zapojených lekární. Lekárne majú k dispozícii podrobnú databázu liekových interakcií aj s vyhodnotením, návrhmi intervencií a odkazom na literatúru, čim pacientovi poskytnú úplne relevantnú konzultáciu. Túto odbornú databázu sme bezplatne sprístupnili aj učiteľom a študentom Farmaceutickej fakulty UK. Súčasťou boli tri odborné publikácie, vzdelávacie semináre pre zapojených lekárnikov a mediálna podpora celého projektu.

Zdroj: MT

Sdílejte článek

Doporučené

Ke Comirnaty pro děti se vyjádří EMA

23. 11. 2021

Vakcína proti COVID‑19 uzpůsobená dětem mezi pěti a jedenácti lety by mohla být brzy k dispozici i v Evropě. Každým dnem se očekává vyjádření…