Přeskočit na obsah

„Dojenie“ dôkazov: na strave záleží

Dietetické riziká sa radia na prvé miesto medzi 17 hlavných rizikových faktorov prispievajúcich k počtu úmrtí a percentu adjustovaných rokov života v stave zdravotného postihnutia spoločne pre obe pohlavia v Spojených štátoch amerických.1 Súhrn 14 podskupín stravy (t.j. strava s nízkym obsahom ovocia, zeleniny, celozrnných zložiek, orechov a semien, mlieka, vlákniny, kalcia, morských omega-3 mastných kyselín, polynenasýtených mastných kyselín; strava bohatá na červené mäso, spracované mäso, sladené nápoje, trans-mastné kyseliny, nátrium2) hodnotená US Burden of Disease Collaborators prevyšuje vplyv fajčenia tabaku na celonárodnú morbiditu a mortalitu bez toho, aby do hodnotenia zahrnula vysoký index telesnej hmotnosti (body mass index, BMI) a nedostatok fyzickej aktivity (ktoré sa radia na štvrté a piate miesto v poradí vplyvu na celkovú mortalitu). Odhaduje sa, že sa dá predchádzať rovnakému množstvu zhubných nádorov súvisiacich so stravou ako tých, ktoré súvisia s fajčením tabaku (30–35 %), aj keď pri hodnotení opäť nie je započítaný dodatočný vplyv obezity (14–20 %).3 Tak ako si my, onkológovia, viac uvedomujeme tieto nepopierateľné spojitosti, stáva sa významnou súčasťou našej práce schopnosť odpovedať na otázky pacientov týkajúce sa výživy počas onkologickej liečby a po nej, a nie sme v neužitočnej pozícii s odpoveďou „je jedno, čo jete, jedzte, na čo máte chuť“, čo nemusí byť v najlepšom záujme pacienta.

Onkológovia ako odborníci pracujúci s cytotoxickou liečbou požadujú robustné dôkazy, ktoré by boli základom pre odporúčanie ako menežovať svojich pacientov. Často sledujeme postup nových liečiv cez klinické štúdie fázy I a II až po veľké randomizované klinické štúdie fázy III. Veľmi starostlivo posudzujeme výsledky prežitia bez progresie, celkového prežitia a nežiaduce účinky predtým, než cítime, že môžeme bez obáv vymedziť riziká a prínosy pre pacienta pri rozhodovaní sa o liečebných možnostiach. Nie je udivujúce, keď na diskusiu s našimi pacientami o žiadúcich úpravách v životnom štýle, a hlavne vo výžive, požadujeme rovnakú úroveň dôkazov. Napriek tomu zisťujeme, že miera istoty, na ktorú sme zvyknutí zo štúdií fázy III, tu chýba. Koniec koncov je ťažké náhodne vybrať ľudí, ktorí budú, alebo nebudú konzumovať sójové produkty počas nasledujúcich 20 rokov, a ešte náročnejšie je nájsť zodpovedajúce placebo pre tofu, ak by sme naozaj chceli uskutočniť presvedčivý výskum. Početné publikované štúdie skúmajúce izolované potravinové zložky in vitro v bunkových kultúrach, alebo na zvieracích modeloch, je len ťažko možné extrapolovať na ľudské situácie.

Preto sme často závislí na údajoch z epidemiologických analýz, ktoré nám poskytujú určité vodítko. Epidemiologické údaje však majú často protichodné výsledky a len prispievajú k zvýšeniu už existujúcich nejasností. Meyerhardt a spol.4 presvedčivo popísali zvýšené riziko recidívy a mortality u pacientov v 3. štádiu kolorektálneho karcinómu, ktorí sa zúčastňovali adjuvantnej štúdie CALGB (Cancer and Leukemia Group B) a konzumovali „západnú“ stravu, pre ktorú je charakteristický vysoký obsah mäsa, tukov, rafi novaných obilnín a sladkostí, v porovnaní s tými, ktorí konzumovali „šetrnejšiu“ stravu so zvýšeným obsahom ovocia, zeleniny, hydiny a rýb. Avšak, v predtým uskutočnenej analýze prospektívnej kohorty v štúdii CPS-II (Cancer Prevention Study II) Nutrition Cohort, výskumníci uviedli, že hoci konzumácia červeného mäsa pred stanovením diagnózy mala vplyv na riziko kolorektálneho karcinómu, po stanovení diagnózy kolorektálneho karcinómu vplyv na výsledky prežitia nemala.5 Zdá sa, že tieto výsledky odporujú predchádzajúcim údajom o vysoko signifi kantnom prospechu stravy s obmedzenou konzumáciou červeného mäsa po stanovení diagnózy. Je tiež možné, že výhodou „šetrnejšej“ stravy bolo niečo iné ako znížená konzumácia červeného mäsa. Z holistického pohľadu je možné, že vplyv má celková skladba stravy, a nie jej jedna zložka.

Celý článek najdetze v časopise Journal Clinical of Oncology číslo 3/2014 na straně 150

Zdroj: Journal of Clinical Oncology

Sdílejte článek

Doporučené

Den vzácných onemocnění 2024

28. 3. 2024

Jde o několik pacientů s konkrétní diagnózou. Avšak je již známo přes 10 000 klinických jednotek a jedná se o miliony pacientů. Česko patří k zemím s…

Asgent aneb Náš život s andělem

28. 3. 2024

Nastává éra genové terapie. Nebo spíše teprve nastane, přestože první přípravky jsou již v klinické praxi. Zatím však nejde o rutinní léčbu. O to,…