Stránky jsou určené odborníkům ve zdravotnictví.
Středa 22. září 2021 | Svátek má Darina

PŘIHLÁŠENÍ
Registrovaný e-mail:
Heslo:
 

Migréna u pacientov so sklerózou multiplex

Foto: shutterstock.com

Migréna u pacientov so sklerózou multiplex

11.03.2021 19:04
Zdroj: MT
Autor: miš
Brazílski odborníci ukázali, že výskum sa dá robiť aj na diaľku. Ešte pred érou COVID-19 zozbierali údaje 746 pacientov s roztrúsenou sklerózou (SM) pomocou jednoduchého dotazníka (ID-Migraine), aby zistili, ako často sa vyskytuje komorbidita migréna a SM.

Z ich výskumu vyplynulo, že bolesti hlavy/migréna je u pacientov so SM veľmi častá (u 54,1 %) a na jej početnosť môže mať vplyv aj terapia SM (DMD). Preto nabádajú lekárov, aby sa o bolesť hlavy svojich pacientov aktívne zaujímali. Prácu uverejnil časopis Arquivos de Neuro-Psiquiatria v septembri 2019.

Migréna predstavuje ďalšiu záťaž pre pacientov s SM. Autori uvedeného článku si dali za cieľ zistiť, ako veľký podiel pacientov trpí migrénou. Chorým, ktorí sa liečia v špecializovaných centrách, bol rozoslaný jednoduchý dotazník, skladajúci sa z troch otázok, ktoré sú dostatočne senzitívne (91 %) a špecifické (94 %), aby nimi bolo možné určiť migrénu (ID-Migraine). Záťaž migrénou bola určovaná podľa dotazníka Migraine Disability Assessment (MIDAS). Odpovede pacientov neboli ovplyvnené zdravotníkmi. Do hodnotenia boli zaradení pacienti, u ktorých bola SM diagnostikovaná pred viac ako jedným rokom.

Štúdie sa zúčastnilo 746 pacientov s SM (625 žien a 121 mužov). Väčšina chorých (69 % bola z vekovej skupiny 20–40 rokov. Dlhšie ako dvanásťročné vzdelanie vykázalo 97 % chorých a 70,9 % študovalo alebo už ukončilo vysokú školu. Menej ako 10 rokov žilo s SM 72,7 % z celého súboru.

Migréna bola diagnostikovaná u 404 (54,1 %) chorých s SM. Pre porovnanie vo všeobecnej populácii má migrénu v oblastiach s najvyššou prevalenciou (Európa a Severná Amerika) 18 % žien a približne 6–8 % mužov.

Tenzné bolesti hlavy udávalo 320 pacientov s SM (42,9 %). Primárne bolesti hlavy častejšie ako 15 dní v mesiaci udávalo 158 pacientov (21,1 %). Stredne silnú alebo silnú bolesť udávalo 499 chorých (69 %). Typ bolesti nebolo možné určiť u 22 jedincov v štúdii.

Ťažkou disabilitou podľa MIDAS trpelo 276 chorých (69,3 %). Celkovo u 102 pacientov (25,2 % migrenikov) sa migrenózne ataky objavovali počas 7–15 dní v mesiaci; viac ako 15 dní s migrénou popisovalo ďalších 49 pacientov (12 % migrenikov). Trvalé bolesti hlavy boli prítomné u ďalších 40 pacientov (10,0 % migrenikov). Celkovo 47,2 % pacientov s SM a migrénou malo bolesti hlavy aspoň sedem dní v mesiaci.

Preventívnu liečbu (beta-blokátory, topiramát, valproát alebo tricyklické antidepresíva) malo predpísaných 32,6 % migrenikov. Ďalšie (predovšetkým psychiatrické lieky) užívalo 21,1 % pacientov.

Vplyv DMD na migrénu

Teórií, prečo je pri SM bolesť hlavy tak častá, je niekoľko. Môže ísť o dôsledok prítomnosti prozápalových cytokínov, demyelinizujúcich lézií v šedej hmote (periaquaductálnych), ale tiež môže ísť o nežiaduci účinok DMD.

Začiatok alebo zhoršenie bolestí hlavy v čase diagnózy SM alebo krátko po nej udávalo 354 pacientov (47,5 %). Interferón-beta bol predpísaný 457 pacientom, bez ohľadu na spôsob aplikácie (i. m. alebo s. c.) sa pri tejto liečbe objavili/zhoršili bolesti hlavy u 266 pacientov (58,7 % zo všetkých liečených interferónom-beta).

Glatiramer acetát bol predpísaný 344 pacientom a 14,4 % z nich udávalo bolesť hlavy ako jeho nežiaduci účinok. Fingolimod viedol k spusteniu/zhoršeniu bolestí hlavy v 73,1 % z 208 pacientov, ktorí boli kedykoľvek liečení týmto liekom. Natalizumab mal rovnaký efekt u 58 % zo 190 chorých, ktorí v priebehu liečby kedykoľvek dostali túto monoklonálnu protilátku.

Glatiramer acetát vykazoval oproti ďalším uvedeným liekom štatisticky významne najnižšiu početnosť bolestí hlavy (p < 0,001). Ďalšie lieky používané v terapii SM neboli v súbore zastúpené tak často (kvôli brazílskym úhradovým pravidlám), aby sa dali štatisticky hodnotiť.

V diskusii autori okrem iného uvádzajú, že by sa špecialisti na diagnostiku a liečbu SM mali aktívne pýtať na bolesti hlavy pri voľbe spôsobu terapie a u predisponovaných jedincov nevoliť lieky, ktoré bolesti hlavy zhoršujú. Nízka kvalita života, s ktorou sú časté bolesti hlavy spojené, vedie k nižšej adherencii k liečbe, a tým aj k horším klinickým výsledkom terapie SM.

Zdroj:

Fragoso YD, et al. Migraine in 746 patients with multiple sclerosis. Arq. Neuro-Psiquiatr. 2019; vol.77 (9):617-621

Dotazník ID-migraine (nevalidovaný pre slovenčinu, nie je súčasťou citovaného článku)
Mali ste v posledných troch mesiacoch niektorý z nasledujúcich príznakov týkajúcich sa bolestí hlavy?
  1. Cítili ste nevoľnosť pri bolesti hlavy?
  2. Mali ste ťažkosti so svetlom (cítili ste svetloplachosť) ďaleko silnejšie ako v čase, kedy vás hlava nebolela?
  3. Obmedzila niekedy bolesť hlavy vašu schopnosť pracovať, študovať alebo vykonávať inú činnosť aspoň po dobu jedného dňa?


Copyright © 2000-2021 MEDICAL TRIBUNE CZ, s.r.o. a dodavatelé obsahu (ČTK).
All rights reserved.  Podrobné informace o právech.  Prohlášení k souborům cookie.  

Jste odborný pracovník ve zdravotnictví?

Tyto stránky jsou určeny odborným pracovníkům ve zdravotnictví. Informace nejsou určeny pro laickou veřejnost.

Potvrzuji, že jsem odborníkem ve smyslu §2a Zákona č. 40/1995 Sb., o regulaci reklamy, ve znění pozdějších předpisů, čili osobou oprávněnou předepisovat léčivé přípravky nebo osobou oprávněnou léčivé přípravky vydávat.
Beru na vědomí, že informace obsažené dále na těchto stránkách nejsou určeny laické veřejnosti, nýbrž zdravotnickým odborníkům, a to se všemi riziky a důsledky z toho plynoucími pro laickou veřejnost.
Pro vstup na webové stránky je potřeba souhlasit s oběma podmínkami.
ANO
vstoupit
NE
opustit stránky