Optická koherentná tomografia ako prediktor budúcej disability

Deviaty výročný kongres Európskej neurologickej spoločnosti (EAN 2023) sa konal 1. – 4. júla v Budapešti. K hlavným témam patrila aj sclerosis multiplex (SM). Zaujímavú prácu tu uverejnil kolektív autorov pod vedením profesora Gabriela Bsteha (Univerzita vo Viedni). Skúmali hrúbku peripapilárnej vrstvy nervových vlákien sietnice (pRNFL) a vrstvu makulárnych gangliových buniek a vnútornú plexiformnú vrstvu (GCIPL) pomocou optickej koherenčnej tomografie (OCT) z hľadiska predikcie progresie disability u pacientov s relabujúcou sclerosis multiplex (RSM). [1]

Optická koherentná tomografia (OCT) nie je v Česku neznámou metódou. Používa sa tak na potvrdenie diagnózy SM, ako aj na sledovanie účinnosti liečby a progresie aktivity ochorenia. [2] Prvé literárne zmienky o OCT u RSM pochádzajú z deväťdesiatych rokov minulého storočia [3]. Petzold s kolegami v roku 2010 uverejnil v časopise Lancet Neurology systematický prehľad nálezov na OCT u pacientov s SM [4]. Ďalšia práca z roku 2018 popisuje, ako včasné zmeny na OCT predikujú zmeny vízu u pacientov s RSM po optickej neuritíde v dlhotrvajúcom horizonte [5].

V Budapešti na EAN 2023 uverejnili autori [1] nové pozorovanie na základe prospektívnej observačnej štúdie, do ktorej boli zaradení pacienti s novo diagnostikovanou RSM, u ktorých sa urobila OCT do 90 dní po diagnóze RMS. Následne sledovali vplyv hrúbky pRNFL a GCIPL na progresiu EDSS.

Boli analyzované výsledky u 231 pacientov s RSM (priemerný vek pri vstupe do štúdie 30,3 rokov [± 8,1], 74 % žien). Medián času sledovania predstavoval 61 mesiacov (rozpätie: 12–93). EDSS ≥ 3 sa dosiahlo u 28 pacientov (12,1 %) po mediáne 49 mesiacov (9–92).

Rýchlejšiu progresiu disability (EDSS ≥ 3) predikovala hrúbka GCIPL < 77 um (HR: 2,7; CI 95%: 1,6–4,2; p < 0,001) a hrúbka pRNFL ≤ 88 um (H:R 2,0; CI: 1,4–3,3, p < 0 ,001). Vyšší vek (HR: 1,4 za 10 let, p < 0,001), neúplná remisia po prvom klinickom ataku (HR: 2,2; p < 0,001), ≥ 10 lézií na MRI (HR 2,0; p < 0,001) a infratentoriálne lézie (HR: 1,9; p < 0,001) boli spojené so zvýšeným rizikom akumulácie disability, zatiaľ čo vysoko účinná DMT mala protektívne účinky (HR: 0,6, p < 0,001). Typ prvého klinického ataku a prítomnosť oligoklonálnych pásov nejavili významnú koreláciu.

Záverom autori tvrdia, že hrúbka vrstvy sietnice (GCIPL viac ako pRNFL) je užitočným prediktorom budúcej akumulácie disability u RSM a nezávisle ju podporujú už známe biomarkery.

Štúdia má aj svoje slabiny: neboli vylúčené iné faktory (glaukóm, diabetické zmeny a pod.), rôzna dĺžka sledovania pacientov, nemožnosť vykonať včasnú OCT u pacientov s obojstrannou optickou neuritídou, nespoľahlivosť OCT u pacientov s myopiou (4–6 dioptrií).

Závery tejto štúdie bude však potrebné overiť ďalšími klinickými štúdiami.

Zdroje:

[1] G. Bsteh, et al. Retinal layer thickness predicts disability accumulation in early relapsing multiple sclerosis. Abs. OPR-008, publikován 1. 7. 2023, EAN.

[2] V. Matušková et al. Použití optické koherenční tomografie u roztroušené sklerózy. Česk Slov Neurol N 2016; 79/ 112(1): 33–40.

[3] Parisi V, Man ni G, Spadaro M, Colacino G, Restuccia R, Marchi S et al. Cor relation between morphological and functional retinal impairment in multiple sclerosis patients. Invest Ophthalmol Vis Sci 1999; 40(11): 2520–2527.

[4] Petzold A, de Boer JF, Schippl ing S, Vermersch P, Kardon R, Green A et al. Optical coherence tomography in multiple sclerosis: a systematic review and meta- -analysis. Lancet Neurol 2010; 9(9): 921–932. doi: 10.1016/S1474-4422(10)70168-X.

[5] Sanchez Dalmau B, et al. Early retinal atrophy predicts long term visual impairment after acute optic neuritis. Mult Scler. 2018; 24:1196–1204.