Přeskočit na obsah

Covid a demyelinizačné ochorenie – čo vieme po dvoch rokoch pandémie

CNS, covid
Foto: iStock

Docentka Dana Horáková v úvode pripomenula základné informácie o víruse SARS-CoV-2. Spočiatku neboli dostupné žiadne relevantné údaje o priebehu COVID-19 u pacientov so SM, ktorí sú v dôsledku imunomodulačnej až imunosupresívnej liečby vnímaví k vírusovým infekciám. Našťastie existuje register ReMuS, v ktorom sa zbierajú dáta aj o pacientoch so SM, ktorí sa infikovali SARS-CoV-2. V roku 2020 bolo zaznamenaných 1088 prípadov infekcie, v roku 2021 celkom 1443 a do apríla 2022 (vrátane) 509. K 15. máju 2022 je evidovaných 3040 prípadov, z ktorých u 146 pacientov sa objavila pneumónia.

Porovnaním s ďalšími registrami (Covisep, Musc-19, COViMS) boli stanovené rizikové faktory ťažšieho priebehu: vyšší vek, vyšší BMI, kardiovaskulárne komorbidity a diabetes. Zo špecifických faktorov to potom bolo vyššie EDSS, použitie kortikoidov dva mesiace pred COVID-19 a liečba anti-CD20 prípravkami. SM sama o sebe nepredstavuje rizikový faktor ťažkého priebehu infekcie.

Prelomom bol príchod vakcín a situácia sa ešte zlepšila s dostupnosťou monoklonálnych protilátok proti SARS-CoV-1, ktoré bohužiaľ pri variante omicronu nemajú účinnosť. Prichádzajú však nové účinné antivirotiká. Vakcíny a monoklonálne protilátky bránia vírusu vstúpiť do bunky, Paxlovid bráni uvoľneniu vírusovej RNA, remdesivir, favipiravir a molnupiravir zabránia transkripcii a replikácii RNA.

Nežiaduce účinky u vakcinovaných pacientov s SM boli väčšinou miernejšie ako v zdravej populácii. Dáta zhromaždené vo VFN vypovedajú o tom, že k 30. 10. 2021 malo z 1661 očkovaných 73 % nežiaduce účinky, z toho v 93,3 % išlo o príznaky mierne, len v jednom prípade bola zaznamenaná anafylaktická reakcia.

Rok pred vakcináciou malo 4,46 % pacientov relaps, za tri mesiace po vakcinácii (prvej dávke) sa objavil relaps u 5,30 % pacientov. Vyššie riziko ataku po očkovaní mali pacienti mladší (do 55 rokov).

V skupine 495 neočkovaných pacientov, ktorí prekonali COVID-19, došlo do troch mesiacov po ochorení v 7,27 % prípadov k relapsu, čo je vyššie percento ako po očkovaní.

Efektivita vakcinácie bola meraná protilátkovou a bunkovou odpoveďou. Z literárnych dát je známe, že anti-CD20 lieky znižujú protilátkovú odpoveď, ale bunková zostáva na dostatočnej úrovni. Zatiaľ nie celkom jasné výsledky sú u modulátorov SP1 receptorov.

Na záver docentka Horáková spomenula, že nevieme, čo nás čaká s ďalšími vlnami pandémie, nakoľko budú nové mutácie nebezpečné, aká účinná bude dostupná liečba a vakcinácia. Zostáva však nespochybniteľný význam zberu dát do registra ReMuS, ktorý môže včas poukázať na nové riziká aj bezpečnosť novej liečby.

Sdílejte článek

Doporučené

Tridsať rokov neuroimunológie v ČR

23. 8. 2022

Spoločná prednáška profesorky Evy Kubala Havrdovej a MUDr. Jiřího Piťhu patrila spomienkam na neľahké počiatky neuroimunológie v Česku.