Přeskočit na obsah

Riziko liekových interakcií u pacientov so SM stúpa

polyfarmacie
Foto: iStock

Polyfarmácia (PP) je častým problémom modernej medicíny, ktorý typicky postihuje pacientov s chronickými ochoreniami, ako je sclerosis multiplex (SM). S rastúcim počtom užívaných liekov rastie riziko potenciálnych liekových interakcií (potential drug–drug interactions, pDDI). Štúdia nemeckých autorov, ktorú nedávno uverejnil časopis Pharmaceutics, si kladie za cieľ posúdiť prevalenciu a klinickú relevanciu polyfarmácie a pDDI u pacientov so SM. [1] Túto štúdiu komentovala na výročnom zasadaní Consorcium of Mutliple Sclerosis Centers 2022 Jenelle H. Montgomery, PharmD, (Duke University Hospital, Durham, N.C.). Správu priniesol tiež medicínsky portál MedScape Professional Network v júni 2022.

Autori uvedenej štúdie hodnotili farmakologické dáta 627 pacientov s SM z dvoch nemeckých centier SM vo veku 19–86 rokov (priemer 48,6 roka). Ako polyfarmácia (polypragmázia, PP) bol hodnotený stav, kedy pacient užíval súčasne minimálne päť rôznych liekov.

Pacienti potom boli rozdelení na pacientov s PP a bez PP, pričom bol braný zreteľ tak na voľne predajné lieky, ako aj na lieky na predpis (Rx). Akákoľvek PP bola prítomná u 53,3 % pacientov a PP s Rx u 38,6 % chorých. V celej sledovanej skupine bol priemerný počet užívaných liekov 5,3.

Zo všetkých pacientov bolo 63,8 % vystavených aspoň jednej pDDI (s priemerom 4,6 pDDI na pacienta), zhruba 4 % čelilo potenciálne závažnej interakcii a takmer u dvoch tretín hrozila aspoň jedna potenciálne riziková interakcia.

„Je zásadné pracovať na identifikácii týchto interakcií,“ apelovala Jenelle H. Montgomery, na výročnom kongrese Consorcium of Mutliple Sclerosis Centers 2022. „Interakcie nevystavujú pacientov len riziku nežiaducich účinkov a hospitalizácie. Môžu tiež viesť k sekundárnym komorbiditám a terapeutickému zlyhaniu,“ dodala farmakologička.

Novšie versus staršie lieky

„Liekové interakcie u SM sa stali častejšími, pretože sa objavili nové skupiny liekov. Niektoré staršie lieky – ako je glatiramer acetát, interferóny beta a fumaráty – majú nízke riziko interakcií. Avšak novšie lieky majú potenciál k viacerým interakciám, ktoré môžu byť spôsobené profilmi ich nežiaducich účinkov, perorálnym podávaním a imunosupresívnymi účinkami namiesto imunomodulačných,“ povedala Jenelle H. Montgomery. „Teriflunomid napríklad má interakciu s rosuvastatínom a warfarínom. Modulátory S1P sú osobitne zložité ohľadom interakcií. U pacientov, užívajúcich siponimod, ozanimod a ponesimod sa odporúča absolvovať kardiologickú konzultáciu,“ dodala Montgomery.

Niektoré lieky môžu podľa farmakologičky narušiť metabolizmus kladribínu a výrobca odporúča oddeliť podanie akýchkoľvek iných perorálnych liekov o tri hodiny. Dokonca aj lieky užívané pre SM môžu byť v interakcii, napríklad karbamazepín (používaný k tlmeniu neuropatickej bolesti) so siponimodom.

Kto je najviac ohrozený?

Jednou zo stratégií na zabránenie potenciálnych interakcií by mohlo byť zameranie na rizikových pacientov. Jenelle H. Montgomery poukázala na typy pacientov, ktorí boli podľa nemeckej štúdie ohrození polyfarmáciou najviac: starší ľudia, ľudia s nižším vzdelaním a ľudia s väčším postihnutím s tým, že 77 % všetkých liekových interakcií bolo medzi liekmi na predpis. Ďalších 19 % bolo medzi liekmi na predpis a voľne predajnými liekmi a 4 % medzi voľne predajnými liekmi.

Je dôležité pýtať sa, čo všetko pacient užíva, vrátane bylinných doplnkov a ďalších doplnkov stravy, pretože ich užíva takmer 60 % ľudí vo veku nad 20 rokov a asi 75 % ľudí starších ako 60 rokov. Štvrtina ľudí starších ako 60 rokov užíva minimálne štyri doplnky stravy. Informácie o interakciách s doplnkami nie sú vždy k dispozícii, ale existujú obavy z interakcií ľubovníka bodkovaného so siponimodom a kladribínom., upozornila Montgomery.

Komorbidity a non DMT lieky

S prevalenciou 27,1 % boli kardiovaskulárne komorbidity najčastejšie, nasledovali psychiatrické (19,3 %), metabolické (17,7 %), neurologické a ortopedické komorbidity (obe 12,4 %). Podiel pacientov bez akýchkoľvek komorbidít bol tri až štyrikrát vyšší u pacientov bez polypragmázie ako s polypragmáziou. [1]

Najčastejším non-DMT prípravkom bol cholekalciferol (41,6 % pacientov), ďalej pantoprazol (28,4 %) a enoxaparín (20,3 %). Celkovo 123 pacientov (19,6 %) dostalo methylprednisolon. Väčšina (68,9 %) pacientov užívala lieky na gastrointestinálne poruchy (inhibítory protónovej pumpy) alebo antidiabetiká. Druhú najčastejšie užívanú skupinu liekov tvorili antineoplastiká a imunomodulačné látky (62,2 %), ďalej lieky ovplyvňujúce nervový systém (54,1 %): analgetiká (kyselina acetylsalicylová alebo paracetamol) a antidepresíva (citalopram). [1]

Literatúra

[1] Bachman P, et al. Prevalence and Severity of Potential Drug–Drug Interactions in Patients with Multiple Sclerosis with and without Polypharmacy Pharmaceutics 2022, 14, 592. https://doi.org/10.3390/pharmaceutics14030592

 

Sdílejte článek

Doporučené

Tridsať rokov neuroimunológie v ČR

23. 8. 2022

Spoločná prednáška profesorky Evy Kubala Havrdovej a MUDr. Jiřího Piťhu patrila spomienkam na neľahké počiatky neuroimunológie v Česku.