Přeskočit na obsah

Tridsať rokov neuroimunológie v ČR

magnetická rezo
Foto: iStock

Spoločná prednáška profesorky Evy Kubala Havrdovej a MUDr. Jiřího Piťhu patrila spomienkam na neľahké počiatky neuroimunológie v Česku.

Nedávny „pravek”

V počiatkoch moderného vnímania sklerosis multiplex (SM), teda v 70.–80. rokoch dvadsiateho storočia, panoval názorový chaos ohľadom etiológie SM. Nebolo jasné, či ide o cievne, degeneratívne alebo metabolické ochorenie, a tak prevládal aj nihilistický prístup k terapii, upozornil Dr. Piťha. Mnoho mladých pacientov – z dnešného pohľadu úplne zbytočne – v krátkom čase končilo na invalidnom vozíku. Veľký prelom priniesol začiatok deväťdesiatych rokov 20. storočia, kedy sa objavila magnetická rezonancia a boli urobené veľké pokroky v imunologickom výskume. V roku 1992 bola založená tradícia Neuroimunologických a likvorologických dní (3. LF UK a FN KV, Praha). Súčasne dochádza k vzniku a rozvoju špecializovaných ambulancií a špecializované SM centrá boli ustanovené vestníkom Ministerstva zdravotníctva v roku 1997.

Za zakladateľa modernej neuroimunológie možno považovať profesora MUDr. Pavla Jedličku, DrSc., (1923–1999). Už v deväťdesiatych rokoch vedel, že podkladom SM sú zápalové zmeny v mozgu. Takmer zabudnutou významnou osobnosťou je doktor Petr Lenský, ktorý pôsobil v kúpeľoch Vráž a prispel najmä k rehabilitácii/fyzioterapii pacientov so SM. Profesor MUDr. Oldřich Kolář (1929–2021) bol pôvodom z Hodonína, v roku 1966 emigroval do USA, pôsobil v Indianapolise. Po roku 1998 sa opakovane vracal do vlasti a zúčastňoval sa na odborných stretnutiach. Patril medzi zásadných propagátorov zavedenia modernej liečby do terapeutických postupov. Imunologička profesorka MUDr. Terézia Fučíková, DrSc., svojimi názormi podstatne prispela k pochopeniu patomechanismu SM. Bola aj členkou Sekcie neuroimunológie a likvorológie ČNS ČLS JEP.

„Profesorka Fučíková tvrdila, že keď sa SM prejaví príznakmi, objaví sa teda štádium, ktoré teraz považujeme za klinicky izolovaný syndróm, ide už o orgánové postihnutie, keď máme poslednú príležitosť začať liečiť,” uviedla profesorka Kubala Havrdová. „Generácia našich učiteľov poskytla znalosti a dodala odvahu začať neskôr aj program autológnej transplantácie kmeňových buniek (AHSCT), takže ČR bola jednou z prvých krajín na svete, ktorá transplantáciu vykonávala pri zlyhaní štandardnej liečby,” dodala profesorka.

Príchod biologickej liečby

„S príchodom biologickej liečby začal náš boj so zdravotnými poisťovňami. V roku 1996 bola schválená úhrada interferónu beta pre prvých 46 pacientov,” komentovala profesorka Kubala Havrdová. Kritériá pre liečbu a jej úhradu nastavila Česká neurologická spoločnosť v spolupráci so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, nie podľa evidence based medicine, ale podľa alokovaných prostriedkov. „Kritériá sa nám darilo veľmi zvoľna meniť a posúvať. Teraz, po tridsiatich rokoch existencie neuroimunológie, sme sa konečne dostali do štádia, kedy smieme liečiť aspoň niektorými liekmi podľa medzinárodných odporúčaní a ako si podľa svojich znalostí prajeme,” vyhlásila profesorka.

Pochybnosti inštitúcií o efektivite liečby viedli k usporiadaniu prvej českej farmakoekonomickej štúdie, ktorá preukazovala, že najvyššiu nákladovosť majú štádiá najvyššej invalidity (Blahová Dušánková, MSJ, 2012 [1]). Podobné výsledky potvrdila následne aj medzinárodné štúdia.

Ďalšou úlohou, ktorá stojí pred zakladateľmi modernej koncepcie starostlivosti o pacientov so SM, je prekonávanie mýtov pacientov a lekárov spojených so SM, edukácia neurológov a praktických lekárov. Všeobecná informovanosť prispieva k zrýchleniu diagnostiky a zlepšuje prístup k liečbe. K liečebným postupom sa už radí aj fyzioterapia a psychoterapia.

Jedličkove neuroimunologické a likvorologické dni

  • Na jeseň 1991 organizuje MUDr. Jiří Piťha seminár na FN KV.
  • V roku 1992 bola založená tradícia Neuroimunologických a likvorologických dní (3. LF UK a FN KV, Praha), ktoré boli neskôr nazvané Jedličkovými.
  • Postupom času sa zo seminára stala dvojdňová konferencia, na ktorej sa pravidelne zúčastňovali významní zahraniční hostia (napríklad Ian W. MacDonald, prof. Kolář, prof. Ed Thompson, prof. Amit Bar-Or, prof. Hains Wiendl a ďalší).

Jedličkove dni sa konajú každé dva roky s výnimkou koronavírusovej prestávky.

Literatúra

[1] Blahová Dušánková J, et al. Cost of multiple sclerosis in the Czech Republic: The COMS study. Mult Sler J. 2012;(5).

Sdílejte článek

Doporučené